My second little ImaginaerumDon't let yesterday take too much of today

Hospital for souls

Publikované 30.05.2016 v 19:59 v kategórii Mental battling, prečítané: 358x

Vrátila som sa z celkovo štvrtej hospitalizácie v mojom živote. Znova do života, do jeho kolobehu, domov medzi povinnosti a bežné denné starosti.
Týždňový "detox" bez mobilného telefónu, bez prístupu k tomu čo sa deje vonku, bez kamarátov (akoby som nejakých mala :D ) a takisto aj s hnusným jedlom - veď to poznáte v nemocnici.
Netuším prečo som tam vlastne išla, pretože mi to popravde nič nedalo. Aj keď je pravda, že som sa tam nedostala práve najlepším spôsobom, lebo predávkovanie nie je vôbec vtipné ani smiešne a robia to iba zúfalí ľudia. 
















Mala som iba veľmi veľkú príležitosť premýšľať znovu a odznova nad tými istými vecami, ktorými som si zaťažovala hlavu už nejaké tie mesiace. Myslím, že žiaden liek na dušu nebude nikdy efektívny, pretože hlavným liekom si musíme byť my sami a žiadna tabletka to za nás nespraví. Nezistila som prakticky nič nové, zabila som týždeň svojho života na nemocničnej posteli na ktorú som sa dostala s infúziou v ruke a pribrala 3kg. 
Cítim k liekom veľmi veľký odpor - odmalička som mala v hlave jednu rovnicu, ktorá sa mi vždy objaví pred očami. Lieky = váha navyše.Bola som veľmi unavená z pocitov a myšlienok, ktoré nechceli odísť a prejsť klasickou cestou. Vyčerpanosť ma doháňala a nevládala som ísť ďalej, ale možno je to práve niekedy to, čo urobiť musíme, hoci z posledných síl. Kráčať ďalej a nevzdať sa. Bola to prakticky ďalšia kopačka pod pás a ja sa cítim veľmi zle z toho že ako 17 ročné dievča, ktoré má riešiť úplne iné veci chodím od jedného psychiatra k druhému.
Netuším čo urobím so svojim životom. Popravde ani neviem, čo chcem. Neviem čo očakávať, čo chcieť, ako veci príjmať a ako ich zasa odovzdať. Ale možno niekde vo svojej hĺbke som si uvedomila, že v mojej osobe, v jej podstate nie je skrytý žiaden tieň, nie je tam miesto pre smútok, strach a starosti. Je to miesto plné lásky a nádeje, túžby po naplnení niečím plnohodnotným. Podstata mojej duše. Lásku treba odovzdávať - iba tak ju umiestníme do kolobehu s bude sa nám môcť vraciať v rôznych podobách - naozaj narjôznejších. Či sa na nás niekto usmeje na ulici, alebo objíme nás v škole, výjde nám nejaký plán... Ak budeme šíriť lásku, vesmír nám to oplatí. Možno je v každej okolnosti nejakým spôsobom ukryté svetlo. Možno všetky zlé veci sú na niečo dobré, aby nám iba pripomenuli, ako bojovať. Ako sa nevzdať a ako ísť ďalej, bez ohľadu na to všetko zlé, čo sa udialo. Možno sa jedného dňa prebudím a pocítim chuť do života, ktorá nebude nútená ale prirodzená. Možno zmením samú seba v niečo lepšie, možno zmením svet okolo seba, životy ostatných ľudí. Ľudí nepoznáme podľa myšlienok, ale podľa činov a skutkov.
Toto som napísala asi vo štvrtý večer, keď som nemohla spať, pozerala som sa cez okno na jedinú hviezdu na oblohe a želala som si, aby sa moje šťastné časy vrátili naspäť. A akonáhle som to prianie vyslovila vo svojom vnútri, kopol ma môj vnútorný hlas so slovami : "Samo sa to nevráti, ak si to budeš iba želať a nebudeš sa snažiť, nič tým nedosiahneš".
Neviem, čo bude ďalej ale možno som našla svoj životný zmysel - dávať lásku namiesto toho, aby som ju akokoľvek vyžadovala. Správať sa milo a láskavo a nečakať za to nič naspäť. Byť človekom, ktorého si ľudia zapamätajú hlavne kvôli jeho ľudskosti. Chcela by som ukázať životu že som tvrdšia než on. Možno je niekedy tvrdosť a prísnosť v živote potrebná... aby sme znovu nespadli do nejakej pasce, napríklad do vzťahu. Prišla som na to, že chvíľka krásy a šťastia nestojí za tú depresiu, ktorá nasleduje, keď vás ten človek opustí a zanechá ako odpad ktorý nepotrebuje. Ako každý človek aj ja mám pud sebazáchovy - a zachránim sa jedine vtedy, ak s nikým už nebudem nič mať - pretože vtedy nebude mať nikto šancu na to, aby mi ublížil. Asi lásku musím nájsť predovšetkým sama v sebe a nehľadať ju v iných ľuďoch - pretože jedine láska k samým sebe je silná, na nikom nelipne, nie je na nikom závislá, vychádza čisto z nás a živí nás tým, čo by sme márne hľadali v druhých. 

Vaša Delanie

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Instagram