Prológ do boja

Ak ste závislými, je to zlé. Pretože sa naháňate za vecami, ktoré od vás utekajú. Jeden z hlavných cieľov, ktorý by si mal stanoviť každý človek na Zemi je byť menej závislým, brať a prijímať veci ako dar a príležitosť. Ďalšia priorita, ktorú by si človek mal dať je nechať vecí ísť, poučiť sa a zdokonaliť jeho silu a vôľu. Ak je strata bolestná, príliš ste sa naviazali, dovolili ste vašej duši aby sa na niečo zavesila. Ak trpíte po strate zapamätajte si jedno : nezabije vás to fyzicky či psychicky. Bude to iba veľmi bolieť. Spirituálne. Bolesť niekedy môže byť veľmi intenzívna. Je to pre vás príučkou aby ste si zapamätali, že najhoršiu vec, ktorú môžte spáchať je naviazať sa. Keď sa naviažete, dovolíte vašej duši aby sa zaviazala k inej veci, k veci ktorá nemá rovnakú štruktúru ako vaša duša. A toto sa nesmie stať. Pretože duše boli stvorené na to, aby boli voľné, dostali vlastnú slobodnú voľbu a pre mňa osobne 'závislosť' je tým najhorším hriechom a zároveň aj silným nepriateľom, keď s ním prehráte v ringu. Závislosť je zároveň ale aj mojim hlavným cieľom. V zmysle odstrániť psychickú a emocionálnu závislosť vo mne a mojom živote. Závislosť v akejkoľvek forme, akejkoľvek látke, akejkoľvek tekutine, akejkoľvek veci, či akémukoľvek človeku. Pretože práve ak si človek vytvorí závislosť na inom človeku, môže si privodiť veľmi veľa trápenia. A veľa rán, ktoré sa budú ťažko hojiť.

Ak chcete byť silní, musíte hľadať silu sami v sebe a nie v iných ľuďoch. Život sa s nikým nebude maznať a ak náhodou ostanete sami a budete sa cítiť príjemne vo vlastnej spoločnosti, potom ste to robili správne. Vaši priatelia, vaše lásky a rodina môžu odísť, môže sa stať čokoľvek. A práve ak človek pracuje sám na sebe a upína sa predovšetkým na seba, bude lepšie zvládať, ak títo ľudia odídu. Ja sama som to neurobila - dovolila som si naviazať sa a bola to chyba. Pretože som samú seba vložila do niekoho iného. Aj ja som si vytvorila závislosť na človeku. Vytvorila som si závislosť na ľudí okolo seba a zabudla som na to, že na konci ostaneme ako ľudia vždy sami. Iba my a nikto iný okolo nás. Následky môjho emotívneho správania sa si vybrali veľkú daň v podobe psychického ochorenia a veľkého boja, ktorý teraz zvádzam.

O tom boji ... je práve tento blog. O veciach, ktoré som mala robiť a neurobila som ich, o veciach, ktoré som urobila a neboli správne, o pocitoch a myšlienkach ... a snoch.